Dnes počuli diváci moderátora Nikodýma hoax o „Uhoľných prázdninách“ . V relácii Milujem Slovensko svätosvete tvrdil , že v minulosti sme mali trojtýždňové uholné prázdniny. Ako dôvod uviedol „NEDODANIE UHLIA OD RUSOV“. Človek ,ktorý ovplyvňuje informáciami verejnú mienku by si mal predtým ako vypustí informáciu z obdobia, kedy ešte ani nežil , zistiť fakty . Toto je pravda pán Nikodým :
Mojim zdrojom je moja osobná skúsenosť a obyčajný text vo Wikipédii. Načo sú dobré informácie, ktoré skresľujú skutočnosť ? Vaša relácia nie je politická. Vaša relácia je náučná !!!
“ Ku koncu roka 1978 bolo teplé, takmer jarné počasie. Na Silvestra sa denné teploty pohybovali okolo +10 ° C, v južných Čechách dokonca až +15 ° C, ale od severozápadu sa už cez územie vtedajšej NDR rýchlo približovala hlboká tlaková níž sprevádzaná studeným arktickým vzduchom, ktorý už od noci z 28. na 29. decembra pôsobil kalamitné stavy v doprave a energetike SRN. Cez severočeské prihraničné hory sa tento studený vzduch začal prelievať práve v noci na Silvestra (z 30. na 31. decembra) a v priebehu dňa sa potom šíril cez českú kotlinu na celé územie Česko-Slovenska. Došlo k neobvyklému ochladeniu rýchlosťou až 3° C / 1 h, napríklad na Ještědu klesla teplota o 26° C počas 24 hodín a vo Frenštáte pod Radhoštěm dokonca o 30,5° C. Meteostanica v Prahe-Libuši zaznamenala 31. 12. 1978 pokles teploty z +11,4° C o 14 hodine na -10,5° C o 21 hodine, teda takmer o 22° C počas 7 hodín, a do rána potom o ďalších takmer 8 ° C. Tento pokles bol sprevádzaný aj zmenou vetra, z teplého juhozápadného prúdenia s nárazmi s rýchlosťou 15-20 m / s na čerstvý ľadový severozápadný vietor, ktorý ojedinele v horských oblastiach dosahoval rýchlosť 30 až 45 m / s. Ten sa síce neskôr upokojil, ale dvadsaťstupňové mrazy vytrvali na väčšine územia Česko-Slovenska cca do 10. januára, v druhej dekáde sa zmiernili na teploty okolo -10° C.
Tak silný a najmä rýchly pokles teploty spôsobil energetickú aj dopravnú kalamitu prakticky pre celé Česko-Slovensko. V predchádzajúcich teplých dňoch totiž vcelku výdatne pršalo a všetko vyťažené a väčšinou aj nekryté uhlie (nielen to práve vyťažené na haldách, ale aj prevádzkové zásoby uhlia na skládkach elektrární, teplární či miestnych kotolní) bolo tým pádom veľmi mokré a s príchodom mrazov okamžite zamrzlo prakticky v celom objeme. Zamrzlo tiež uhlie a koks v stovkách železničných nákladných vozňov [3].
Počas niekoľkých desiatok hodín tak uhoľným elektrárňam začalo dochádzať použiteľné, nezamrznuté palivo, súbežne s tým však došlo v severočeskom a sokolovskom hnedouhoľnom revíre k vyradeniu korčekových rýpadiel a transportných pásov, ktoré tiež zamrzli. Výsledkom bola ťažko riešiteľná energetická kríza s ďalekosiahlymi dôsledkami. Na mnohých miestach skolaboval systém centrálneho vykurovania, dochádzalo k častým výpadkom v dodávkach elektrickej energie a keďže rovnakým problémom čelili aj vedľajšie štáty, nebolo možné požiadať o pomoc susedov a bolo nutné prijať rad úsporných opatrení. Situáciu navyše skomplikovalo nové sneženie, kedy miestami napadlo okolo 15 cm snehu.
Dopravu ďalej sťažoval fakt, že podniky, ktoré mali zaparkované autobusy na voľných plochách, v prvých dňoch kalamity museli výrazne obmedziť prevádzku buď pretože nemohli vôbec naštartovať motor, alebo pre zamŕzanie nafty na trase.[4] Ľadová novoročná víchrica tiež dokonala skazu imisie poškodených lesov na hrebeňoch Krušných hôr, Jizerských hôr a Krkonôš. V dôsledku extrémneho počasia sa tiež zrútila časť už skôr poškodeného vysielača Krašov, ktorý musel byť následne odstrelený“