poslanec

Každým dňom sa presviedčam ,že verejnosti sa v tlači predkladajú hlavne  názory vyhovujúce štátu z krátkodobého hľadiska, ale v prvom rade tím , ktorí sú práve pri moci. Veď ako ináč by sa dalo nazvať v tlači stále omieľanie právo zostať v práci dôchodcom aj po nadobudnutí dôchodkového veku. Voliť chodia predsa hlavne „starci“ , mladí sú síce veľká  , ale z hľadiska volebných účastí nie zaujímavá skupina voličov.  A preto sa v tlači zo „starcov“ dokonca robia hrdinovia , pretože ich mladí v práci nevedia nahradiť.

To akoby sme chválili trénerov , ktorý nedokázali vychovať svojich športových nástupcov , za to , že oni sú stále výkonnostne  lepší ( napriek dôchodcovskému veku) ako nimi vychovávaní hráči .  Akí sú to potom vlastne tréneri ? Má takýto tréner ešte právo byť vyzdvihovaný ( dva ,alebo viac príjmov ) za to , že jeho žiaci sú horší ako on. Akú má vlastne takýto tréner motiváciu, aby tí jeho žiaci boli lepší ako on , ak dostáva odmenu  ( dôchodok + plat ) za ich nedostatočné výkony a nie  za to , že vychoval niečo čo ho výkonnostne prerástlo , alebo má perspektívu ho prerásť a on sa už v kľude ( s dostatočne vysokým dôchodkom nielen na prežitie ,ale aj na svoje drobné záľuby ) môže venovať  sebe a svojej rodine a pozerať sa na nich ako ich kvalitne pripravil ?

V tlači čítame skôr kritiku mladých a ich slabú ochotu zamestnať sa namiesto kritiky generácie , ktorá ich ešte stále „devastuje“ aj zle nastaveným školstvom, prechádzajúcim takmer 30 rokov nekonečnými zmenami. Nekonečná školská reforma priniesla aj to , že na trhu práce máme generáciu , ktorá začínala matematiku na základnej škole niečím  ( množinami )  a končí na vysokých školách niečím úplne iným ( klasická matematika plná vzorcov a poučiek ) ,ktorú v podstate nikdy nepochopili , pretože jej chýbali základy , prípadne generáciu ,ktorá sa matematike úplne vyhla a dnes jej chýba postupná  logika učenia sa , ktorá je pre matematiku príznačná . Môže sa taká generácia , ktorá chaoticky zbiera informácie a skončila chaoticky vznikajúce školy , bez ich akéhokoľvek  smerovania na potreby pracovného trhu , bez podpory štátu , alebo motivácie  zamestnávateľov , tým , že uvoľňujú obsadené miesta „starcami „, presadiť ?  Ako môže táto generácia vzdelaná hlavne v ovládaní počítačov  ( najlacnejšie vybavená trieda , pretože sa všetko získalo z nejakých fondov a darov vyradenej výpočtovej techniky v závodoch ) konkurovať starým skúseným zamestnancom, ktorí používajú väčšinou počítač len na zadanie nejakých údajov do vopred pripravených tabuliek , keď prichádzajú do práce s hendikepom klasických vedomostí a schopností , ktoré hlavne naša ekonomika potrebuje ?

Aké sú to vedomosti a aké schopnosti ? Vedomosť ako čo funguje , vedomosť spočítať čo je ekonomické , vedomosť zodpovednosti nielen za seba a za svojich najbližších, ale aj vedomosť toho ,že od kvality Vašej práce závisí úspech Vášho zamestnávateľa.  K tomu je potrebné priložiť schopnosť dochádzať do práce , aj keď ráno na 6,00 hod a neskončiť pracovný pomer , len preto ,že sa mi nechcelo ráno vstať a večer je žúr a momentálne tých 10 EUR naň mám. Schopnosť pracovať tvrdo a výkonne bez dozoru majstra ,alebo vedúceho  , lebo tak pracuje aj Vaša konkurencia . Schopnosť učiť sa od tých ,čo síce nevedia ako pracovať s kontigenčnými tabuľkami ,alebo programovať stroje , ktoré aj tak programovali dodávatelia strojov , ale presne vedia kde je potrebné zasiahnúť , aby sa zariadenie nepokazilo a bolo výkonné . Schopnosť počúvať starších ,  aby ste vedeli v 30 tke to čo oni vedia v 60 tke a mali ste možnosť tie svoje vedomosti , na ktoré ste tak hrdí, mohli rozvinúť keď sa Vám už tí „starci“ nebudú pliesť do Vašej práce

Prepúšťanie dôchodcov vraj mladým nepomôže a mohlo by. Na to treba však zmeniť klímu v politike zamestnanosti. “ Starých“  treba motivovať odísť . Krátenie dôchodku o 0,5 % za 30 neodpracovaných dní nie je príliš motivujúce a prečo len dva roky pred dôchodkovým vekom ?  Prečo nie napr. 4-5 rokov s miernejším odstupňovaním za neodpracované roky . Mladým treba dať šancu zamestnať sa nech majú priestor najskôr usadiť sa a potom rásť . Nie je predsa normálne  aby takmer v každej krajine Európy sedelo doma 20-50 % mladých bez možnosti zamestnať sa .

+